Gnesda (latinsky), Gnyezda (maďarsky), Kniesen (nemecky), Gňazda (slovensky), Hniezdne (od r. 1948) - tak toto sú názvy dedinky, v ktorej sídli aj naša škola.

Obec leží na rovine na rázcestí ciest Kežmarok - Podolínec - Stará Ľubovňa a Stará Ľubovňa - Červený Kláštor - Spišská Stará Ves. Obe cesty boli po stáročia významnými obchodnými cestami. Najstarším písomným dokladom o existencii obce je listina z r. 1286.

Historickým medzníkom pre Hniezdne bol rok 1412, kedy obec bola uhorským Žigmundom Luxemburským povýšená na slobodné kráľovské mesto. Tento rok sa stal medzníkom aj z iného dôvodu. Počas novej vojenskej výpravy podpísal uhorský kráľ Žigmund v Záhrebe listinu, ktorou dal poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelonskému za požičaných 37 tisíc kôp českých grošov do zálohu 13 miest patriacich do Zväzu 24 spišských miest, Ľubovniansky hrad, Starú Ľubovňu, Podolínec a Hniezdne. V tomto zálohu bola obec 360 rokov. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé správy o najstarších remeselníkoch. Boli to pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči.

Hniezdne aj dnes ponúka svojim návštevníkom kus svojej histórie. Ukrytá je v murovaných dvojpodlažných meštianskych domoch. K stavbám 19. storočia patrí budova starej školy (1840), radnica (1880), kostol sv. Bartolomeja (1820) s renovovanými barokovými oltármi.

O vyspelosti Hniezdneho svedčí aj fakt, že v 18. storočí mesto malo svoj "špitál" a neskôr kúpele. Dnes sa na ich mieste nachádza síričitý minerálny prameň.

18. storočie bolo priaznivé aj pre spoločenský život. V hniezdnom pracovali 2 bratstvá - Bratstvo sv. Kríža a Bratstvo zvestovania Panny Márie. Najpopulárnejším spolkom však bol Dobrovoľný hasičský zbor, založený v r. 1877. O takmer storočie neskôr (1967) sa zakladá Poľovnícke združenie Špica.

K osobnostiam podieľajúcim sa na kultúrno - spoločenskom dianí obce patrili rímsko - katolícky kňaz Andrej Truník, Alexander Kolbay - učiteľ a 32 ročný správca školy. Pre obyvateľov Hniezdneho sa najvýznamnejšou osobnosťou 20. storočia stal učiteľ a prozaik Vidor Jurán. Jeho činnosť sa zameriavala predovšetkým na poľovnícke aktivity. Ako redaktor časopisov Nimród a Lovec, prispel k vydaniu dočasného zákazu odstrelu medveďov (1932), zorganizoval účasť na svetovej poľovníckej výstave v Berlíne (1937).

Ak ste zvedaví čo všetko Vám obec Hniezdne ešte ponúka, navštívte ju.

Najstaršie správy o škole sú zo 17. storočia. Škola bola cirkevná, jednotriedna, od začiatku 19. storočia dvojtriedna, neskôr trojtriedna. I keď Hniezdne bolo dlho mesto s čisto nemeckým obyvateľstvom, dá sa predpokladať, že škola bola nemecko - poľskou. Slovenská trieda bola od šk. r. 1921/22. Pôvodná škola, ktorá stála v centre Hniezdneho, neďaleko kostola bola roku 1808 zbúraná. Nová škola bola postavená v roku 1840.

Prvým učiteľom bol Martin Klesch z Levoče (1610 - 1612). Po oslobodení sa rímskokatolická ľudová škola zmenila na štátnu ľudovú školu a nemecká rímskokatolická ľudová škola bola zlúčená so štátnou ľudovou školou, ktorá v šk. r. 1946/47 bola rozšírená na štyri a v šk. r. 1947/48 na päť tried. 1. augusta 1948 vznikla Stredná škola. Jej riaditeľom sa stal Tomáš Sýkora.

Stavebné práce terajšej ZŠ s MŠ sa začali v roku 1960. V roku 1961 bola ukončená výstavba novej budovy školy. A hneď 2. septembra 1961 bola škola slávnostne otvorená a začalo sa školské vyučovanie. Prístavba bola dokončená v roku 1983. Prvým riaditeľom novopostavenej ZŠ bol Tibor Petrík.

Školu navštevovali žiaci nielen z Hniezdneho, ale aj zo susedných obcí - Forbás, Lackovej, Kamienky.